Podexpozícia – tmavá fotka

Taký obrázok sa nazýva podexponovaný.

Mierne podexponovaný záber z digitálneho aparátu sa dá celkom slušne napraviť v ktoromkoľvek programe na retušovanie.

Aj veľmi podexponovaný obrázok spravidla síce možno čiastočne zosvetliť, ale výsledok býva veľmi neuspokojivý. Má zlé farby, veľmi zdôraznený šum a to sa dá tolerovať len v prípade, že ide naozaj o cenný a neopakovateľný záber.

Tma je od vzniku fotografie našim nepriateľom, a neumožňuje, aby sme fotili všade tam, kde by sme chceli. Čím je k dispozícii viac svetla, tým ľahšie sa dá fotiť. Vďaka digitálnym aparátom si môžete aspoň vyskúšať fotenie aj v zvlášť nepriaznivých svetelných podmienkach. Za skúšku nič nedáte a výsledok dokonca niekedy príjemne prekvapí.

Ukážky:

Vľavo podexponovaný obrázok. Jeho vylepšenie je možné, ak v editore zvolíte celkové zosvetlenie záberu – výsledok vpravo.

Vľavo veľmi podexponovaný obrázok, na ktorom už prakticky nič nevidno. Jeho digitálne zosvetlenie síce možné je, ale výsledok už nie je kvalitný. Výrazne sa zosilnil šum digitálneho aparátu. Šum sú tie zelené a hnedé fľaky v tmavších partiách obrazu.

Takto vyzerá šum na inom obrázku fialovej oblohy, veľkosť jedna ku jednej.

Rovnaký šum tri krát zväčšené.

Výhody, využitie: Podexpozíciou sa dá zámerne vyjadriť napríklad pochmúrna nálada, búrka, alebo ilúzia, že záber vznikol v noci – ak sa neprezradíte tým, že by v zábere bola jasne svetlá obloha.

Vľavo normálny obrázok, vpravo podexponovaný a navyše sú mierne stmavené vagóny. Pomocou podexpozície sa dajú potlačiť menej podstatné podrobnosti, čím sa zvýraznia kontúry vagónov unikajúce do diaľky.

Problémy: Podexponovaný obrázok sa dá opraviť len za cenu straty kvality. V digitálnej fotografii je možné odfotografovať záber normálne a tmavosť vyrobiť umelo v editore, kde môžete presne určiť, aký stupeň tmavosti sa vám presne hodí. V niektorých situáciách však treba obrázok skutočne podexponovať, nedá sa to „oklamať“ v editore stmavením. Napríklad v prípadoch, keď má byť prvotriedne prekreslený nejaký veľmi svetlý objekt.

Kedy vzniká: Podexpozícia môže často vzniknúť aj v automatickom režime. Je dobré na ňu myslieť hlavne vtedy, ak fotíte v mimoriadne kontrastnom prostredí. V zime na snehu, v miestnosti do ktorej svieti slnko. Prudko osvetlené oblasti ľahko oklamú automatiku, ktorá sa nastaví tak, že sneh, alebo tmavé miesto sa zobrazia perfektne, ale motív, ktorý nás zaujíma bude tmavý.

Tento obrázok je zlý, lebo automatika aparátu je „oklamaná“ prudkým svetlom svitania z oblohy vpravo.

Ako oklamať oklamanú automatiku: Ak fotíte motív v takýchto podmienkach automatikou, namierte aparát na iné miesto scény, ktoré je osvetlené rovnomerne. Najlepšie, ak je aj rovnako ďaleko.

Rovnaká scéna, len pootočená tak, aby v zábere nebola obloha. Stlačte spúšť aparátu, ale len čiastočne. Aparát si scénu zaostrí a nastaví správnu expozíciu. Teraz už prst zo spúšte neuvoľnite a nasmerujte aparát na pôvodne zamýšľaný výjav, ktorý chcete odfotiť a cvaknite.

Tak sa dá oklamať automatika. Je jasné, že v zábere bude teraz obloha úplne preexponovaná, ale nedá sa chcieť mať všetko naraz. Snáď o pár rokov…