Podexpozícia – tmavá fotka

Taký obrázok sa nazýva podexponovaný.

Mierne podexponovaný záber z digitálneho aparátu sa dá celkom slušne napraviť v ktoromkoľvek programe na retušovanie.

Aj veľmi podexponovaný obrázok spravidla síce možno čiastočne zosvetliť, ale výsledok býva veľmi neuspokojivý. Má zlé farby, veľmi zdôraznený šum a to sa dá tolerovať len v prípade, že ide naozaj o cenný a neopakovateľný záber.

Tma je od vzniku fotografie našim nepriateľom, a neumožňuje, aby sme fotili všade tam, kde by sme chceli. Čím je k dispozícii viac svetla, tým ľahšie sa dá fotiť. Vďaka digitálnym aparátom si môžete aspoň vyskúšať fotenie aj v zvlášť nepriaznivých svetelných podmienkach. Za skúšku nič nedáte a výsledok dokonca niekedy príjemne prekvapí.

Ukážky:

Vľavo podexponovaný obrázok. Jeho vylepšenie je možné, ak v editore zvolíte celkové zosvetlenie záberu – výsledok vpravo.

Vľavo veľmi podexponovaný obrázok, na ktorom už prakticky nič nevidno. Jeho digitálne zosvetlenie síce možné je, ale výsledok už nie je kvalitný. Výrazne sa zosilnil šum digitálneho aparátu. Šum sú tie zelené a hnedé fľaky v tmavších partiách obrazu.

Takto vyzerá šum na inom obrázku fialovej oblohy, veľkosť jedna ku jednej.

Rovnaký šum tri krát zväčšené.

Výhody, využitie: Podexpozíciou sa dá zámerne vyjadriť napríklad pochmúrna nálada, búrka, alebo ilúzia, že záber vznikol v noci – ak sa neprezradíte tým, že by v zábere bola jasne svetlá obloha.

Vľavo normálny obrázok, vpravo podexponovaný a navyše sú mierne stmavené vagóny. Pomocou podexpozície sa dajú potlačiť menej podstatné podrobnosti, čím sa zvýraznia kontúry vagónov unikajúce do diaľky.

Problémy: Podexponovaný obrázok sa dá opraviť len za cenu straty kvality. V digitálnej fotografii je možné odfotografovať záber normálne a tmavosť vyrobiť umelo v editore, kde môžete presne určiť, aký stupeň tmavosti sa vám presne hodí. V niektorých situáciách však treba obrázok skutočne podexponovať, nedá sa to „oklamať“ v editore stmavením. Napríklad v prípadoch, keď má byť prvotriedne prekreslený nejaký veľmi svetlý objekt.

Kedy vzniká: Podexpozícia môže často vzniknúť aj v automatickom režime. Je dobré na ňu myslieť hlavne vtedy, ak fotíte v mimoriadne kontrastnom prostredí. V zime na snehu, v miestnosti do ktorej svieti slnko. Prudko osvetlené oblasti ľahko oklamú automatiku, ktorá sa nastaví tak, že sneh, alebo tmavé miesto sa zobrazia perfektne, ale motív, ktorý nás zaujíma bude tmavý.

Tento obrázok je zlý, lebo automatika aparátu je „oklamaná“ prudkým svetlom svitania z oblohy vpravo.

Ako oklamať oklamanú automatiku: Ak fotíte motív v takýchto podmienkach automatikou, namierte aparát na iné miesto scény, ktoré je osvetlené rovnomerne. Najlepšie, ak je aj rovnako ďaleko.

Rovnaká scéna, len pootočená tak, aby v zábere nebola obloha. Stlačte spúšť aparátu, ale len čiastočne. Aparát si scénu zaostrí a nastaví správnu expozíciu. Teraz už prst zo spúšte neuvoľnite a nasmerujte aparát na pôvodne zamýšľaný výjav, ktorý chcete odfotiť a cvaknite.

Tak sa dá oklamať automatika. Je jasné, že v zábere bude teraz obloha úplne preexponovaná, ale nedá sa chcieť mať všetko naraz. Snáď o pár rokov…

Nedávno mi prišla e-mailom otázka, ako riešiť problém "čudnej" tlače. Nie je prvá na tú tému, tak si zaslúži článok.

Otázka bola celkom jednoduchá:

Vyrobili sme si svadobnú fotku. Potom som ju v Photoshope orezal tak, aby okolo postáv nebolo zbytočné pozadie, pridal som rámček.

Na monitore je to krásne, ale ak to vytlačím, postavy sú nepreniknuteľne tmavé, vyzerajú, ako černosi. Kde je chyba? Zlá tlačiareň?

Chyba je v pôvodnej fotografii. Je hlboko podexponovaná. Na monitore sa to tak nemusí na prvý pohľad javiť.

Stačilo by použiť svetlejšiu fotku a aj výtlačok by pôsobil celkom prirodzene. Takže pozrime sa teraz na to, ako sa dá zle odfotografovaný obrázok zosvetliť. A samozrejme aj na to, že je lepšie neprodukovať podexponované zábery.

Práve svadobné zábery sú, mimochodom, asi najťažšou úlohou pre fotografa – snehobiela nevesta a čierny ženích. To je kontrast, ktorý preverí nielen dynamický rozsah fotoaparátu, ale aj fotografove skúsenosti. Je potrebné, aby sa automatika fotoaparátu nenechala oklamať jasnou bielou.

Nástrahou digitálnej fotografie je prezeranie fotografií na monitore. Pri zobrazení fotografie na monitore sa oko takmer okamžite prispôsobí a máte pocit, že všetko je vlastne v poriadku. V skutočnosti môže byť záber aj pomerne podexponovaný, no na monitore to nie je nápadné.

Napríklad tento obrázok – klasická ukážka fotografie z kompaktného fotoaparátu, fotené s bleskom. Ak sa na ňu budete pozerať na monitore v celoobrazovkovom režime, možno budete tušiť, že je trocha tmavšia, ale nebude to veľmi prekážať.

Akonáhle však tento obrázok vytlačíte, je koniec. Bude neznesiteľne tmavý. Papier totiž nemá tak vysoký rozsah jasov, ako bežný monitor. Monitor svieti a papier svetlo iba odráža…

Kontrola

Pred tlačou je preto
dobré, ak si záber skontrolujete zobrazením histogramu. (Časom získate skúsenosti a aj bez histogramu už odhadnete, ako sa veci majú.)

Takýto histogram prezrádza, že poltóny fotografie zaberajú asi 75% z dostupného rozsahu. Zvyšná časť je celkom nevyužitá.

To znamená, že najsvetlejšie miesta (tričko) ktoré by na papieri mali byť takmer snehobiele, majú na fotografii hodnoty okolo RGB 160 (To je zhruba 45% krytie čiernej pri ofsetovej tlači…) namiesto RGB 240. Je samozrejmé, že ak sa bude biele tričko tlačiť s použitím takmer polovice dostupného krytia sivou farbou, bude v najlepšom prípade zobrazené, ako tmavosivé, nie biele. To, že také tričko je najsvetlejším miestom fotografii potom znamená, že všetko ostatné už bude len oveľa tmavšie…

Čo proti tomu

Predpokladajme, že už fotografiu nemôžte prerobiť – ísť ju odfotografovať znova a svetlejšie. Potom ju musíte zosvetliť. Použite nástroj levels (úrovne), je dostupný v každom fotoeditore.

Odporúčam pred touto úpravou fotografiu skonvertovať do 16-bitového režimu. Po všetkých úpravách ju môžete znova konvertovať do 8-bitového režimu.

Prvým krokom bude roztiahnutie dostupných poltónov na celý rozsah. Tým mierne vzrastie kontrast obrázku, ale najsvetlejšie oblasti sa posunú bližšie k bielej.

Teraz už biele tričko má hodnoty okolo RGB 220, čo je asi 15% krytie. To už je lepšie, ale stále je to tmavé, predovšetkým vinou vysokého kontrastu budú príliš tmavé tmavšie poltóny, napríklad tvár.

Preto musíte pomocou nástroja levels zosvetliť aj strednú oblasť poltónov. Tým celá fotografia zosvetlie, no najtmavšie oblasti zostanú zhruba rovnako tmavé, ako boli pred zásahom. Niekedy sa dá uvažovať o ľahkom odrezaní najsvetlejších bielych oblastí. (Posunutie pravého bodu hlbšie smerom doľava, tak, ako je na obrázku.) To už vyžaduje skúsenosti. Cieľom je, aby biele objekty na fotografii mali hodnoty blízke hodnotám okolo RGB 240, ale aby takmer nič nebolo celkom prepálené.

Teraz už biele tričko má prijateľné hodnoty okolo RGB 230 a viac. Nechal som rezervu, na niektorých miestach fotografie sú aj svetlejšie oblasti. Dôležité je, že aj tvár je už pomerne svetlá, takže na papierovej fotografii už bude pôsobiť prirodzene.

Fotografia po úprave vyzerá takto.

Pre osvieženie pamäti, takto vyzeral pôvodný obrázok.

Zosvetlenie retušou škodí kvalite

Nedá mi jedným dychom neupozorniť, že takéto zosvetlenie fotografie je riešením núdzovým. Hovoríme o záchrane podexponovanej fotografie, nie o optimálnom postupe.

Podexpozícia (veľmi mierna) môže mať svoje opodstatnenie – zaistíte, že na zábere nebudú preexponované miesta.

Hlbšia podexpozícia má nepríjemné vedľajšie dôsledky:

1. Vyšší šum, než je nutné
2. Menšiu bohatosť poltónov (z celého rozsahu poltónov sa využíva len časť)
3. Nedostatočné prekreslenie tmavých oblastí

Z týchto dôvodov je vhodné, ak budete už pri fotografovaní dbať na to, aby expozície bola podľa možnosti čo najpresnejšia, aby ste fotografie vo fotoeditore podľa možnosti nemuseli vôbec zosvetľovať.

Využite na to histogram už vo fotoaparáte, väčšinou sa dá podľa neho dosiahnuť pomerne presné výsledky.

Podexpozícia totiž znamená významné obmedzenie kvality obrázkov. Z rozsahu, ktorý digitálny záznam obrazu umožňuje zaznamenať sa pri podexpozícii využíva len časť. Žiaľ, je to práve tá časť, ktorá je viac zaťažená šumom. Tento šum sa práve zosvetlením obrázku masívne zvýrazní.

Napríklad takýto záber – jeho podexpozícia nie je tak významná, ako na predošlom obrázku. Biela farba má krytie "len" 20% (RGB okolo 220)

Optimálna expozícia by mohla vyzerať asi takto.

Retušou sa síce dá dosiahnuť pomerne podobný vzhľad poltónov, ale pozrite sa, čo to spraví so šumom:

Hore retušovaná fotografia zosvetlená tak, aby bola vizuálne zhodná so spodnou fotografiou, ktorá je fotografovaná správne. Nárast šumu je tým masívnejší, čím tmavšiu oblasť skúmame…

Pozrime sa na hlbšie podexponovaný obrázok. (Využíva len polovicu rozsahu.)

Tmavé poltóny sú preč.

Retušou sa síce tmavá oblasť dá ako-tak zachrániť, ale…

…za cenu masívneho nárastu šumu v tmavých oblastiach. Navyše kresba v tmavých oblastiach je takmer nulová. (Obidva obrázky boli snímané s rovnakou citlivosťou.)

Práve preto je dôležité, aby ste fotografovali podľa možnosti čo najpresnejšou expozíciou. Následná retuš síce dokáže robiť zázraky, ale vždy za cenu rôznych strát v kvalite.

• Komentáre k článku (12)