Podexpozícia v praxi

Nedávno mi prišla e-mailom otázka, ako riešiť problém "čudnej" tlače. Nie je prvá na tú tému, tak si zaslúži článok.

Otázka bola celkom jednoduchá:

Vyrobili sme si svadobnú fotku. Potom som ju v Photoshope orezal tak, aby okolo postáv nebolo zbytočné pozadie, pridal som rámček.

Na monitore je to krásne, ale ak to vytlačím, postavy sú nepreniknuteľne tmavé, vyzerajú, ako černosi. Kde je chyba? Zlá tlačiareň?

Chyba je v pôvodnej fotografii. Je hlboko podexponovaná. Na monitore sa to tak nemusí na prvý pohľad javiť.

Stačilo by použiť svetlejšiu fotku a aj výtlačok by pôsobil celkom prirodzene. Takže pozrime sa teraz na to, ako sa dá zle odfotografovaný obrázok zosvetliť. A samozrejme aj na to, že je lepšie neprodukovať podexponované zábery.

Práve svadobné zábery sú, mimochodom, asi najťažšou úlohou pre fotografa – snehobiela nevesta a čierny ženích. To je kontrast, ktorý preverí nielen dynamický rozsah fotoaparátu, ale aj fotografove skúsenosti. Je potrebné, aby sa automatika fotoaparátu nenechala oklamať jasnou bielou.

Nástrahou digitálnej fotografie je prezeranie fotografií na monitore. Pri zobrazení fotografie na monitore sa oko takmer okamžite prispôsobí a máte pocit, že všetko je vlastne v poriadku. V skutočnosti môže byť záber aj pomerne podexponovaný, no na monitore to nie je nápadné.

Napríklad tento obrázok – klasická ukážka fotografie z kompaktného fotoaparátu, fotené s bleskom. Ak sa na ňu budete pozerať na monitore v celoobrazovkovom režime, možno budete tušiť, že je trocha tmavšia, ale nebude to veľmi prekážať.

Akonáhle však tento obrázok vytlačíte, je koniec. Bude neznesiteľne tmavý. Papier totiž nemá tak vysoký rozsah jasov, ako bežný monitor. Monitor svieti a papier svetlo iba odráža…

Kontrola

Pred tlačou je preto dobré, ak si záber skontrolujete zobrazením histogramu. (Časom získate skúsenosti a aj bez histogramu už odhadnete, ako sa veci majú.)

Takýto histogram prezrádza, že poltóny fotografie zaberajú asi 75% z dostupného rozsahu. Zvyšná časť je celkom nevyužitá.

To znamená, že najsvetlejšie miesta (tričko) ktoré by na papieri mali byť takmer snehobiele, majú na fotografii hodnoty okolo RGB 160 (To je zhruba 45% krytie čiernej pri ofsetovej tlači…) namiesto RGB 240. Je samozrejmé, že ak sa bude biele tričko tlačiť s použitím takmer polovice dostupného krytia sivou farbou, bude v najlepšom prípade zobrazené, ako tmavosivé, nie biele. To, že také tričko je najsvetlejším miestom fotografii potom znamená, že všetko ostatné už bude len oveľa tmavšie…

Čo proti tomu

Predpokladajme, že už fotografiu nemôžte prerobiť – ísť ju odfotografovať znova a svetlejšie. Potom ju musíte zosvetliť. Použite nástroj levels (úrovne), je dostupný v každom fotoeditore.

Odporúčam pred touto úpravou fotografiu skonvertovať do 16-bitového režimu. Po všetkých úpravách ju môžete znova konvertovať do 8-bitového režimu.

Prvým krokom bude roztiahnutie dostupných poltónov na celý rozsah. Tým mierne vzrastie kontrast obrázku, ale najsvetlejšie oblasti sa posunú bližšie k bielej.

Teraz už biele tričko má hodnoty okolo RGB 220, čo je asi 15% krytie. To už je lepšie, ale stále je to tmavé, predovšetkým vinou vysokého kontrastu budú príliš tmavé tmavšie poltóny, napríklad tvár.

Preto musíte pomocou nástroja levels zosvetliť aj strednú oblasť poltónov. Tým celá fotografia zosvetlie, no najtmavšie oblasti zostanú zhruba rovnako tmavé, ako boli pred zásahom. Niekedy sa dá uvažovať o ľahkom odrezaní najsvetlejších bielych oblastí. (Posunutie pravého bodu hlbšie smerom doľava, tak, ako je na obrázku.) To už vyžaduje skúsenosti. Cieľom je, aby biele objekty na fotografii mali hodnoty blízke hodnotám okolo RGB 240, ale aby takmer nič nebolo celkom prepálené.

Teraz už biele tričko má prijateľné hodnoty okolo RGB 230 a viac. Nechal som rezervu, na niektorých miestach fotografie sú aj svetlejšie oblasti. Dôležité je, že aj tvár je už pomerne svetlá, takže na papierovej fotografii už bude pôsobiť prirodzene.

Fotografia po úprave vyzerá takto.

Pre osvieženie pamäti, takto vyzeral pôvodný obrázok.

Zosvetlenie retušou škodí kvalite

Nedá mi jedným dychom neupozorniť, že takéto zosvetlenie fotografie je riešením núdzovým. Hovoríme o záchrane podexponovanej fotografie, nie o optimálnom postupe.

Podexpozícia (veľmi mierna) môže mať svoje opodstatnenie – zaistíte, že na zábere nebudú preexponované miesta.

Hlbšia podexpozícia má nepríjemné vedľajšie dôsledky:

1. Vyšší šum, než je nutné
2. Menšiu bohatosť poltónov (z celého rozsahu poltónov sa využíva len časť)
3. Nedostatočné prekreslenie tmavých oblastí

Z týchto dôvodov je vhodné, ak budete už pri fotografovaní dbať na to, aby expozície bola podľa možnosti čo najpresnejšia, aby ste fotografie vo fotoeditore podľa možnosti nemuseli vôbec zosvetľovať.

Využite na to histogram už vo fotoaparáte, väčšinou sa dá podľa neho dosiahnuť pomerne presné výsledky.

Podexpozícia totiž znamená významné obmedzenie kvality obrázkov. Z rozsahu, ktorý digitálny záznam obrazu umožňuje zaznamenať sa pri podexpozícii využíva len časť. Žiaľ, je to práve tá časť, ktorá je viac zaťažená šumom. Tento šum sa práve zosvetlením obrázku masívne zvýrazní.

Napríklad takýto záber – jeho podexpozícia nie je tak významná, ako na predošlom obrázku. Biela farba má krytie "len" 20% (RGB okolo 220)

Optimálna expozícia by mohla vyzerať asi takto.

Retušou sa síce dá dosiahnuť pomerne podobný vzhľad poltónov, ale pozrite sa, čo to spraví so šumom:

Hore retušovaná fotografia zosvetlená tak, aby bola vizuálne zhodná so spodnou fotografiou, ktorá je fotografovaná správne. Nárast šumu je tým masívnejší, čím tmavšiu oblasť skúmame…

Pozrime sa na hlbšie podexponovaný obrázok. (Využíva len polovicu rozsahu.)

Tmavé poltóny sú preč.

Retušou sa síce tmavá oblasť dá ako-tak zachrániť, ale…

…za cenu masívneho nárastu šumu v tmavých oblastiach. Navyše kresba v tmavých oblastiach je takmer nulová. (Obidva obrázky boli snímané s rovnakou citlivosťou.)

Práve preto je dôležité, aby ste fotografovali podľa možnosti čo najpresnejšou expozíciou. Následná retuš síce dokáže robiť zázraky, ale vždy za cenu rôznych strát v kvalite.