Autoportrét

Čím viac fotografujete, tým menej budete mať fotografií samých seba. Je to podobné, ako sa hovorí o obuvníkovi, že chodí v roztrhaných topánkach. fotograf máva často vážny problém nájsť nejakú svoju vlastnú fotografiu, pretože sám seba nefotografuje. Ak ho fotografujú jeho kamaráti, bývajú tieto fotografie často také zlé, že sa hanbí ich niekomu ukázať.

Nezaškodí, ak sa budete fotografovať sami, a podľa možností pravidelne. Možno neskôr oceníte, že máte dostatok dokladov o tom, ako postupovalo vaše starnutie.

Najjednoduchšou formou, ako získať vlastný autoportrét, je chytiť fotoaparát do rúk, namieriť ho proti sebe a doslova naslepo exponovať.

Priam ideálnym nástrojom je fotoaparát, ktorý ma k dispozícii funkciu otočného displeja, aby ste aj vy videli, ako bude vyzerať kompozícia pripravovaného obrázka. S takým fotoaparátom získate autoportrét, s ktorým budete naozaj spokojní.

Nevýhodou fotenia samého seba s predpaženými rukami je spravidla fakt, že neviete, ako vlastne vyzeráte a ako ste osvetlení. Tu by mohlo pomôcť zrkadlo, ale to človeku väčšinou netrčí zo žiadneho vrecka. Najlepšie je pri autoportréte postupovať podobne, ako postupujem pri testovaní digitálnych fotoaparátov do recenzií.

Postavím sa na jedno miesto, predpažím ruky a exponujem záber, pootočím sa v smere hodinových ručičiek a exponujem ďalší záber. Podobným spôsobom nafotografujem asi desať záberov, čím získam zábery s rôznym osvetlením dopadajúcim z rôznych strán. Z výsledného balíčka fotografii sa spravidla dá vybrať aspoň jedna celkom prijateľne osvetlená.

Pokiaľ ide o výraz tváre, ten si budete musieť nacvičiť. Pripravte sa na to, že sa sami sebe pravdepodobne nebudete páčiť. Najlepšie býva, ak sa pokúsite tváriť neutrálne a takzvane normálne, ako keby ste postojačky cestovali v električke. Také zábery budú síce smutné, nebudú však pôsobiť strojene alebo umelo.

Samozrejme, úsmev nezaškodí. Ak si ho dokážete na tvári vygenerovať, je to ideálne. Niekto sa môže pri fotení samého seba hanbiť a potom mu je zaťažko ešte sa aj usmievať. Ak je to váš prípad, liek na hanbu pri fotografovaní je len jediný : fotografovať sa oveľa viac, ako len raz.

Najskôr sa cítite zle, ale po pár obrázkoch zistíte, že sa svet nezrútil. Nikto si na vás neukazuje prstom. Časom si na to, že sa fotografujete, zvyknete. Potom to pôjde automaticky. Už vám nebude vadiť, že sa na vás pozerá “pol mesta”, ak sa na najfrekventovanejšom námestí začnete sami fotiť a krútiť sa pritom dookola.

Nebojte sa okoloidúcich, tí spravidla vôbec nevedia, že fotografujete sami seba, myslia si, že fotografujete okolie.

Druhou cestou ako získať autoportrét býva

Použitie samospúšte

Na takúto aktivitu je ideálny statív, vďaka ktorému upevníte fotoaparát do presnej kompozície, akú zamýšľate. Ak má váš fotoaparát funkciu automatického bracketingu využite ju. Tak získate viac obrázkov, z ktorých pravdepodobne aspoň jeden bude celkom v poriadku.

Pri fotografovaní z múrika je problémom nastaviť nejakú rozumnú kompozíciu – nevyberiete si uhol pohľadu. Tak však aspoň získate záber ako vyzeráte s pripaženými rukami – na rozdiel od fotografovania sa z ruky.

Pri fotografovaní statívom môže nastať jeden nepríjemný problém.

Vo voľnom priestore v čase, keď ste pri fotoaparáte, nemá prístroj na čo zaostriť.

Fotoaparát v režime samospúšte spravidla zaostruje v momente stlačenia spúšte, a keďže nie ste na svojom mieste, väčšinou zaostrí ďalej, než budete stáť vy. Kým čas samospúšte beží, presuniete sa na svoje stanovisko, no fotoaparát už túto zmenu nezaregistruje a bude exponovať záber zostrený za vás.

Riešenie tohto problému nie je vždy jednoduché.

Samozrejme, bezproblémové bude, ak na svoje budúce stanovisko dočiahnete rukou a umiestnite tam nejaký obrazec alebo predmet, na ktorý fotoaparát môže zaostriť. Tento predmet by nemal byť príliš svetlý, aby neovplyvnil expozíciu.

Pri práci s fotoaparátom, ktorý umožňuje manuálne zaostrenie, problémy odpadajú. Zaostrite na vzdialenosť, v ktorej budete stáť, a vec je vyriešená.

Fotografovanie s využitím ďalšej osoby

Ideálnou kombináciou na snímanie autoportrétu fotografa je kombinácia živého človeka a statívu.

Statív bude plniť funkciu “držiteľa” kompozície. Nastavíte presne tak zarámovaný záber, ako ste si priali. Živý človek potom už len stačí spúšť na váš pokyn. Odstráni sa tým problém zo zaostrením, ak ste vo voľnom prostredí.

Ak vás fotí amatér a nemáte po ruke statív, je dobré vysvetliť, čo chcete vidieť v zábere a po odfotografovaní si dôkladne skontrolujte výsledky.

Niektorých ľudí ani po niekoľkých pokusoch nedonútite, aby tvár dali inde ako do stredu obrazu.

Neraz som žiadal, aby som na obrázku mal nohy a nie nebo nad hlavou. Mnoho ľudí túto prosbu nie je schopných v pamäti udržať ani desať sekúnd. V prípade, že nemáte po ruke lepšieho spolupracovníka, dá sa strpieť akýkoľvek autoportrét, ale zrejme bude patriť do série tých, ktoré neradi ukazujete.

Autoportrét na dovolenke

Pri návšteve cudzích prostredí človeka zvádza myšlienka dať sa odfotografovať pred galériou v Paríži či na iných známych miestach.

Ak ste na dovolenke sami, môže vzniknúť problém, že fotoaparát, ktorý zveríte náhodnému okoloidúcemu, už viac neuvidíte. Stojí za úvahu, či taký záber chcete, alebo nechcete získať. Rovnako riskantné môže byť v niektorých krajinách aj fotografovanie autoportrétu spôsobom, že prístroj umiestnite na nejaký múrik. Sú krajiny, v ktorých sa prístroje ponechané niekoľko sekúnd bez dozoru stratia skôr, než sa stihnete obzrieť.

Záver

Z týchto dôvodov je vidieť, že fotograf má spravidla vážny problém získať fotografie vlastnej tváre a nakoniec asi zostávajú vlastné ruky ako sprostredkovateľ rýchleho a bezpečného autoportrétu.

Obézneho poteší, že autoportréty aspoň nezaznamenávajú to obrovské brucho.