v pondelok mam kamaratovi fotit obrazy na web … (akvarely, perovky a pod.) chce taku internetovu galeriu svojich obrazkov … chel by som to odfotit na prvykrat co najlepsie – mohol by si mi nejak poradit?

Oblasť reprodukčnej fotografie je veľmi náročná na vybavenie a skúsenosti. Bez kvalitného reprodukčného vybavenia sa nedajú získať naozaj kvalitné výsledky. Napriek tomu však skúsme zhrnúť aspoň základné poznatky a postupy, ktoré môžete splniť aj v amatérskych podmienkach a výsledky vašich reprodukcií budú vcelku solídne.

Zistite si účel reprodukcií

Prvá vec ktorú musíte vedieť je, na aký účel budú vaše fotky slúžiť. Ak na bežnú internetovú prezentáciu, nemusíte sa tak trápiť s kvalitou ako keby obrázky išli do tlače.

Verné farby a internet

Na internete zavesené fotografie nie sú nikdy zobrazené v celkom verných farbách. Z toho vyplýva, že pri reprodukcii nemusíte až tak naliehavo dbať na dokonalú farebnosť reprodukcie.

Naopak, ak je obrázok v skutočnosti veľmi tmavý, môžete ho pre použitie na internete mierne zosvetliť aby bol na bežných monitoroch trochu lepšie čitateľný. Viem, že je to prehrešok voči farebnej vernosti, ale často tak môžete spríjemniť prezeranie obrázkov ľuďom so slabším monitorom.

Verné farby a tlač

Ak cieľom reprodukcie má byť papierový výstup, napríklad fotografia alebo tlač, mali by reprodukované farby byť podľa možnosti čo najvernejšie. Výsledok by nemal byť oveľa tmavší alebo svetlejší, ako originál a mal by mať aj podobnú farebnosť.

Štruktúra materiálov

Aj v otázke zobrazenia štruktúry materiálu na ktorom sa obrázok nachádza sa musíte poradiť s tým, kto vám prácu zadáva. Možností je viac.

1. Úplné potlačenie štruktúry materiálu vhodným osvetlením (difúzne osvetlenie zo všetkých strán) sa dá dosiahnuť, že reliéf materiálu nebude na fotografii zobrazený. Táto možnosť je však v amatérskych podmienkach prakticky nedosiahnuteľná.
2. Naznačená štruktúra materiálu. Asi najjednoduchšie na fotografovanie bude, ak čiastočne ponecháte zobrazenú aj štruktúru materiálu. Táto možnosť je v prípade fotografovania „na kolene“ asi jediná, akú dosiahnete.
3. Štruktúra materiálu zachovaná. Vhodným osvetlením sa dá dosiahnuť, aby reprodukcia okrem informácie o obrázku zachovávala aj informáciu o reliéfe podkladového materiálu. To znamená, že ak je akvarel namaľovaný na kladivkovom papieri, bude vidieť, že podklad nie je celkom plynulý. Tu je potrebné svietiť viac zboku, čo nemusí byť vždy bez problémov

Niekedy je dobré ak na fotke vidieť pokrčený papier s akvarelom. Tým zobrazíte, akou technikou je obrázok namaľovaný. Rovnako olejové farby nanesené na obraz pastózne zanechávajú často bohatú reliéfnu štruktúru a pri reprodukovaní sa musíte rozhodnúť, či chcete túto štruktúru priznať alebo potlačiť. To záleží aj na charaktere obrazu a nedá sa stanoviť univerzálny správny postup.

Rám, pasparty, okraje

Aj v otázke snímania okolia obrazov sa poraďte s ich autorom či chce, aby na fotkách bolo vidieť okraje, alebo dokonca aj rám obrazu.

Mnoho umelcov bude od vás chcieť, aby súčasťou reprodukcie bola aj pasparta, prípadne rám. Autor ich považuje za súčasť obrazu, niekedy ich dokonca špeciálne pre ten účel vyrobí. Z pohľadu reprodukčnej fotografie je však nevýhodné zobrazovať aj tieto objekty. Zaberajú drahocenné miesto na fotografii, ktoré by mohlo byť venované vlastnému umeleckému dielu.

Aj takéto obrazy treba niekedy odfotografovať. Ak je obraz na predaj, môže byť pre kupujúceho zaujímavé, ako vyzerá aj s rámom.

Za veľmi optimálny postup v takom prípade považujem fotografovanie dvojíc záberov. Vždy nasnímajte jeden celkový záber (obraz s rámom) a jeden detail komponovaný len na vlastný obraz.

Nech človek tú zúfalú mazanicu vidí v plnej kráse.

Ak je obraz väčší, niekedy nezaškodí nasnímať aj detaily. Napríklad tvár, detail ruky, alebo niečo z pozadia. Predovšetkým ak fotografie pôjdu na internet oceníte možnosť publikovať nie len celý obraz s rámom, ale prinesiete divákovi aj detailne pohľady.    

Ak budú detailné zábery vedľa celkových snažte sa o maximálnu vernosť farieb. Nepôsobí dobre ak detail tmavého obrazu je vďaka spracovaniu automatiky oveľa svetlejší.

Mierka

Nezabudnite ani na mierku – nedostane sa síce až na hotové reprodukcie, ale ak by ste dostali požiadavku vyrobiť fotky v skutočnej veľkosti, mierka vám veľmi uľahčí prácu, aj kontrolu! Stačí pravítko…

Meranie expozície

Pri meraní expozície v reprodukčnej fotografii narazíte na problém automatiky. Ak je obraz väčšinou biely, automatika ho automaticky stmaví a naopak, príliš tmavý obraz automatika zosvetlí na jasnejší. Tieto úpravy, ktoré automatika urobí, porušujú pravdivosť zobrazenia diela. Niekedy môžu však byť na prospech veci, ak budú obrázky publikované v nekvalitnom médiu (napr. internet alebo noviny tlačené v horšej kvalite).

Ideálne je, ak váš fotoaparát má manuálne nastavenie expozície. Nastavte optimálne hodnoty a tie nemeňte aj keď jeden obraz bude svetlý a iný tmavý.

Denné alebo umelé svetlo

V amatérskych podmienkach sa pohodlnejšie fotografuje na dennom svetle. Je ho dostatok a pri fotografovaní často nemusíte ani len použiť statív. Slnečné svetlo je dostatočne plynulé a  preto stačí, ak svieti aj len z jednej strany. Také podmienky stačia, ak obrázok nie je príliš reliéfny.

Absurdne vyzerajúce podmienky na reprodukciu, ale výsledky môžu byť prekvapujúco dobré. Bočné slnečné svetlo je postačujúce a na mnoho obrázkov úplne dostatočné.

Pozor na automatiku!

Pri reprodukcii je veľmi dôležité nepoužívať automatické vyváženie bielej. Ak váš fotoaparát nemá manuálne nastavenie, často krát dosiahnete lepšie výsledky s profilom od výrobcu pre denné svetlo, než keby ste reprodukciu po stránke farebnej vernosti zverili len automatike.

V ľavo reprodukcia obrazu len so zapnutou automatikou. Fotoaparát pochopil, že vidí príliš žltý obraz. Nepáčil sa mu, preto tú škaredú žlť proste odstránil. Ešte som tomu pre názornosť pomohol aj funkciou „AutoColors“ (pravá časť obrázku), aby vznikol farebne príťažlivý obraz. Úprimne povedané, mne sa páči najviac ten vpravo… Žiaľ, farebne je úplne nesprávny. Nemá nič spoločné so skutočnosťou:

Takto vyzerá obrázok reprodukovaný správne. V skutočnosti je namaľovaný na žltom papieri (možno zažltnutom, ale takto v skutočnosti ten obrázok vyzerá). Hneď sa dostaneme k tomu, ako farby kontrolovať, najprv však pár slov na tému …

Reštitúcia

Ak nepoužívate špeciálne reprodukčné zariadenie, ktoré zaistí úplnú kolmosť fotoaparátu k predlohe (plus špeciálnu optiku), obrázky na vašich snímkach budú celkom určite nakrivo.

Vľavo je mierne na krivo odfotený obrázok, vpravo som ho pomocou reštitúcie napravil, aby bol pravouhlý. Viac informácii o reštitúcii nájdete v samostatnom článku. Pozrite si aj príbuznú tému – reprodukcia plagátu, kde sa venujem aj súdkovitému skresleniu. Ak obrázok, ktorý budete reprodukovať je za sklom, tu nájdete tipy, ako ho reprodukovať.

Farby

Teraz k problému vernosti farieb. Ak je obrázok namaľovaný na žltom papieri, alebo má inú farebnosť, ťažko z hotovej fotky určíte, aká presne má byť tá farebnosť. Automatické funkcie vo fotoeditoroch typu „AutoLevels“ alebo „AutoColors“ sa použiť nie len že nedajú, ale ani nesmú. Veľmi výrazne by ste deformovali skutočnosť.

Pri reprodukcii je prakticky nevyhnutné mať k dispozícii vhodný merací terč, ktorým aj neskôr doma presne určíte kvalitu farebnosti.

Tento obrázok je rozdelený na dve polovice. Vľavo je kúsok maľby s odfotografovanou sivou škálou, vpravo sú umelo vo fotoeditore vytvorené dve sivé plochy a vidíte, že originálny obrázok v ľavo je farebne takmer úplne presný.

Merací terč na nastavenie sivej by mal byť čo najpresnejší. Ideálom je siahnuť po niektorej kalibrovanej pomôcke, napríklad po terči s neutrálnou sivou, alebo po sivej škále. Ak ju nemáte po ruke, dá sa siahnuť aj po improvizácii.

Neutrálna farba

Objekty neutrálnej farby sa hľadajú ľahko, ak viete ako má neutrálna farba vyzerať. Bývajú to rôzne sivé tričká, tepláky, alebo krepový papier a iné farebne neutrálne predmety. Tí, ktorí robia reprodukčnú fotografiu profesionálne sa teraz iste uškŕňajú, pretože takéto náhrady sú veľmi nepresné. Na amatérske účely však stačia.

Ukážka sivej blúzy, ktorá je zafarbená veľmi jemne do modra vinou prania a na nej je kúsok papiera s namaľovanou čiernou a sivou farbou. Ak vám autor obrázkov namaľuje takýto provizórny terč, pri retuši sa už budete mať o čo oprieť.

Obrázky ukladajte na neutrálne podklady. Nepoužite čierny ani biely podklad, mohli by zbytočne ovplyvniť expozíciu. V žiadnom prípade nereprodukujte fotografie na farebnom podklade. Uistite sa tiež, či v miestnosti v ktorej fotíte nie sú výrazné farebné objekty, ktoré by mohli na reprodukovaný objekt vrhať nejaké farebné svetlá.