Povery a mýty

„…ale filmové fotoaparáty sú aj tak kvalitnejšie!!!“

Veľa laických rečí sa točí okolo toho, že všetky digitálne fotoaparáty majú mizerný objektív. Potom zvykne zaznieť slastné povzdychnutie a výrok typu „staré dobré zrkadlovky“.

Na rodinnú fotografiu si však dnes človek zrkadlovku až tak často nezvolí. Skôr to býva menší, kompaktný fotoaparát, ktorý je plnoautomatický a nerobí žiadne problémy s nastaveniami. A je aj lacnejší…

Kvalita objektívu bežného kompaktného filmového fotoaparátu však nie je oveľa lepšia, než kvalita objektívu tých „mizerných digitálnych fotoaparátov“.

V cene niekoľkých tisíc a pri malých rozmeroch kompaktného aparátu sa nedá vyrobiť tak kvalitný objektív, ktorý by naplno využil všetky technologické možnosti filmu.

A tak nakoniec fotíte síce na veľmi kvalitné médium, dopadá naň však obraz, ktorého rozlíšenie je len o niečo málo lepšie ako rozlíšenie bežného digitálneho fotoaparátu.

Aj filmové fotoaparáty majú optické chyby, len si ich vážený používateľ väčšinou ešte nestihol všimnúť.

Prečo nie? Zatiaľ čo digitálnu fotografiu si hneď na prvý šup pozriete minimálne vo veľkosti A4 (na celú obrazovku monitora, prípadne väčšej), bežnú fotografiu vidíte väčšinou maximálne tak v rozmere pohľadnice. Na tak malej fotke sa javy ako farebná aberácia často celkom stratia a videli by ste ich až po lepšom zväčšení. Zväčšeniny sú však drahé a nespratné. Preto si ich málokedy človek dá spraviť…

Zato digitálna fotografia sa môže na monitore zväčšiť mnohonásobne za pár sekúnd a tak to väčšina užívateľov aj robí. Samozrejme, že si potom všímajú akékoľvek drobné technické chyby.

Na druhej strane objektívy filmových kompaktov sú predsa len o niečo lepšie - vyplýva to z ich menej náročnej konštrukcie. Na rozmer políčka filmu sa robí objektív jednoduchšie a lacnejšie ako pre miniatúrnu plochu snímača.

Záverom porovnania filmu a digitálu by som však aj tak vyslovil tvrdenie, ktoré si pri výbere dobre zapamätajte. Znie:

Kompakt ako kompakt.

Objektívmi sú si analógové a digitálne kompaktné fotoaparáty dosť podobné.

Kde sú moje okraje?

Ďalším “neduhom” fotografie na papieri je to, že laboratóriá orezávajú z okrajov.

Orezávajú vždy, ak si objednáte rozmer papiera, ktorý nezodpovedá rozmeru vašich fotiek. Ale pri digitálnej fotografii sa dá dohodnúť, že chcete kompletnú fotku. Potom bude mať síce fotka biele okraje, ale uvidíte naozaj všetko.

Čo však je horšie - z filmov vám žiadne fotolaboratórium nespraví fotku bez toho, že by aspoň trochu neodrezalo z okrajov. Oreže.

Ľudia sa na orezané okraje pri filme nesťažujú. To preto, že si fotky na filme neprezerajú. Digitálny obrázok však vidia na počítači a ľahko si ho s fotkou porovnajú.

„Vy len cvakáte, ale ja Fotím!“

S digitálnym aparátom sa teda dá fotiť veľa. Každý pohľad môžete nafotiť 5 až 10 krát a mimoriadne tak zvýšiť nádej, že aspoň jeden záber sa naozaj vydarí.

V mnohých diskusiách však často zaznie pohŕdavý názor, že to snáď ani nie je fotenie. Že je lepšie fotiť málo, ale rozmýšľať pri tom. Nie iba bezmyšlienkovito cvakať.

S týmto názorom nemôžem súhlasiť.

Aj vo fotografii platí: aby ste získali kvalitný obrázok, musíte aspoň trochu vedieť fotiť. A nestačí poznať len zásady. Chce to cvik. Hodne cviku. (Každý cvak chce cvik

Aj profesionáli fotografujú mnoho záberov za sebou, neuspokoja sa s jediným obrázkom. To že niekto nafotí veľa záberov samozrejme nemusí znamenať, že nad nimi nerozmýšľa. Pri dobrej praxi sa vám dostanú mnohé zásady do krvi a môžete fotiť veľa a obrázky budú v poriadku. Bude to práve preto, že máte dobrú prax.

Fotiť málo, ale na film, a rozmýšľať nad každým obrázkom je, samozrejme, pekný koníček. Ja si však myslím, že lepším koníčkom je fotiť veľa a slobodne sa rozhodnúť, či chcem alebo nechcem nad každou fotkou rozmýšľať. Opakovaná expozícia totiž nesúvisí s kvalitou fotky.

Je to ako s internetom. Kým ste pripojení modemom a platíte nejaké koruny za každú minútu, veľmi dôkladne si rozmyslíte, čo budete robiť. A či tam vôbec budete. Od mnohých vecí radšej odstúpite. Ak ste však pripojení trvalo, začnete internet používať bez stresu a normálne. Tak vám dá viac. Rovnako je to aj s fotením.

Prax, ktorú získate častým fotením sa vráti. A budete z toho mať aj veľký archív, plný konzervovaných spomienok na vašu minulosť. Môžu vám raz pripomenúť veci a pocity, na ktoré by ste inak celkom zabudli.

Často si kladiem otázku, či má zmysel rodinného fotografa stresovať nejakými zásadami fotenia či kompozície. Účelom je predsa získať obrázok z rodinnej udalosti, nie umelecké dielo pri ktorom onemie každý kritik, vrátane tých anonymných internetových.

Že rodinná fotka nemá správnu kompozíciu? Že matke rastie z hlavy strom a to dokonca ani nie v zlatom reze? No a čo? Rodinná fotka je predsa v prvom rade poznámka, pamiatka. Nie umelecké dielo. Nie každý, kto si chce odfotiť deti, musí sa najskôr stať umelcom a znalcom.

Na takých fotkách si ľudia prezerajú rodičov, deti, psov, babičky či chalupu. Neobdivujú sa fotky, ale odfotené objekty.

Klásť na bežné rodinné fotky umelecké kritériá je zbytočné.

Koho fotografovanie zaujíma, nájde si, samozrejme, cestu k tomu, ako zlepšiť aj rodinné fotky, prípadne ako ich dotiahnuť trebárs aj kompozične do veľmi dobrej úrovne. Nepovažujem však za rozumné stresovať takými postulátmi všetkých, ktorí si proste len občas niečo chcú cvaknúť.

Digitálne fotoaparáty majú silný šum!

Ak digitálu mnohí vyčítajú zašumené obrázky, stačí sa pozrieť na zväčšeninu z filmu, aby ste videli, že film má pre zmenu zrnitosť, ktorá nie je oveľa menšia ako na digitálnej fotke.

Vľavo negatív, vpravo bežný, trojmegapixelový prístroj. Na digitálnej fotke je šum značne znížený aj kompresiou. Inak je v porovnateľnej miere. Na filme sú samozrejme zaznamenané jemnejšie detaily.

„…ale digitálne foťáky fotia nanič. Skúšal som.“

Mnoho kritikov digitálnych aparátov vychádza zo svojich vlastných skúseností – nasnímajú digitálnym aparátom mizerné fotky a potom nadávajú, aký je to šmejd. Teda fakt!

Možno tiež takého poznáte. Áno, je to presne on. Keď pred pár rokmi fotografoval ešte na film, fotky tiež nestáli za nič. Vtedy boli vinné pre zmenu laboratóriá. Tie všetko spackali.