Digitál je na rodinu lepší

Z pohľadu amatérskej fotografie vychádza porovnanie filmu proti digitálu celkom jednoznačne v prospech digitálnej technológie. Toto tvrdenie v článku zdôvodním argumentáciou.

Laik nevie fotiť

Pri voľbe technológie je vhodné myslieť aj na to, že v rodinnej fotografii fotografujú často ľudia, ktorí sa živia niečím celkom iným než fotografiou. Nemôžu teda vedieť všetko o správnom fotení a pritom chcú mať pekné fotky.

Tu je výhoda digitálu celkom neprehliadnuteľná. Ihneď po odfotení obrázku si môžete odfotený záber na LCD paneli fotoaparátu pozrieť, prípadne zväčšiť a skontrolovať, či je ostrý a či sa niekto na fotke netvári zle.

Laik tak môže fotiť, čo chce, a vďaka kontrole hneď vidí, či pochodil, alebo má spraviť ďalší pokus.

Keby fotil na film, výsledky uvidí až oveľa neskôr - často až v čase, kedy sa už prípadná chyba nedá napraviť.

Cieľ fotenia v amatérskej fotografii

V amatérskej a rodinnej fotografii sa fotografuje predovšetkým pre radosť a spomienku. Cieľom fotografií je teda väčšinou snaha radosť zaznamenať alebo vytvoriť.

Fotíme si rodinu, svojho psa alebo zaujímavý útvar, ktorý sme videli na dovolenke. Tí, čo majú k foteniu hlbší vzťah, fotia viac kreatívne, experimentujú, hrajú sa (čítaj: tešia sa).

Uplatnenie rodinných fotiek je síce široké, no vrcholom úspechu býva, ak obrázok skončí zväčšený na rozmer A4 za sklom na stene. Väčšinou je však výsledkom fotenia séria fotografií pohľadnicovej veľkosti v albume, alebo občasné prezretie si fotiek na počítači. Z toho sa dajú odvodiť:

Nároky na kvalitu v amatérskej fotografii

Nároky väčšinou nie sú špecifikované žiadnymi technickými parametrami. Skôr by sa dali špecifikovať civilne, bez odborných neprehľadností, asi takto: “kvalita musí byť aspoň taká, aby bolo možné dobre rozoznať, kto je na fotke, aby to malo farby, ktoré nie sú ako z dovolenky na Marse. Inými slovami: aby na fotke bolo vidieť aspoň zhruba to, čo sme chceli.

Tieto nároky väčšinou celkom splní pohľadnicová fotografia.

Ešte pred celkom krátkym časom to ostatne ani inak nešlo. Fotografia na papieri bola nutnosťou, ak ste chceli vidieť, čo je nafotené. (Diapozitívy sa neujali.) Dnes však už fotografia nemusí byť na papieri. Mnohí, čo máte počítače, už viete, že fotky z výletu netreba mať v rukách. Vidieť sa predsa dajú aj v počítači - a to stačí.

Až keď ich chcete dať starej mame, bude treba papierovú fotku, lebo nemá počítač…

Pre tých, ktorí majú radi slovičkárenie: viem, že dnes už fotopapier nie je papier, ale plast. Čiže fotoplastier, alebo ako to pomenovať.

Rozmery a kvalita rodinných fotiek

Ak za maximálny občas používaný rozmer zväčšeniny považujeme rozmer A4, prax ukazuje, že na tento rozmer optimálne stačí 5 megapixelový fotoaparát. Celkom použiteľný je aj trojmegapixelový fotoaparát. (Napísal by som aj dvojmegapixelový, ale v diskusii v článku by ma za to asi niektorí perfekcionisti verbálne zlynčovali.)

Samozrejme, obrázok získaný z 3-megapixelového fotoaparátu a zväčšený na rozmer A4 bude pri detailnom pohľade predsa len mierne neostrý a pri veľmi detailnom pohľade bude dokonca možné vidieť aj štvorčeky pixelov, z ktorých sa obrázok skladá.

Veľké fotky však nie sú preparáty pre mikroskopovanie. Slúžia na to, aby boli umiestnené na stene, na ktorú sa budete pozerať z primeranej vzdialenosti. Už pri pohľade z pol metra prakticky nerozoznáte, či fotka vznikla z lacnejšieho digitálneho fotoaparátu alebo z filmu.

Cena za rodinné fotografovanie

Keďže rodinné fotenie je nezárobková činnosť, málokto si môže dovoliť míňať na fotenie priveľa peňazí.

Digitálny fotoaparát a počítač sú po stránke financií výhodné – môžete fotiť čo chcete a koľko chcete. Je to prakticky zadarmo. Zopár najlepších fotiek si môžete dať spraviť aj na papier, ale nie ste odkázaní dať si robiť papierové fotky len preto, aby ste vôbec videli, čo sa nafotilo.

Dostupnosť

Digitálne fotenie je rýchle. Fotky vidíte hneď. Ak sa nepodaria, fotíte znova. Nemusíte čakať, kým sa dofotí film, nemusíte ísť s filmom do laboratória a ešte raz pre fotky.

Dokonca digitálne fotky v laboratóriách často vychádzajú lepšie ako rovnaký motív z filmu. S lepšími farbami, s nižším kontrastom…

Ale vráťme sa teraz k nášmu súboju digi verzus film.

Aký digitálny aparát?

Na trhu je veľký výber prístrojov, ktorých kvalita je v detailoch síce rozličná, no keby ste spravili sériu fotiek rôznymi fotoaparátmi a dali z toho spraviť fotky, len ťažko by ste ich zoradili na nejaké kôpky podľa toho, ktorá fotka bola snímaná ktorým prístrojom.

Nevýhodou digitálnych aparátov býva to, že majú často skôr lacný objektív. Asi podobne lacný, ako bežné kompaktné fotoaparáty na film. Tu je riešenie jednoduché - komu to prekáža, musí siahnuť po prístroji podstatne vyššej triedy.

Nie som presvedčený, či by malo zmysel bežný digitálny fotoaparát vybaviť nejakým špičkovým objektívom. Zdvojnásobilo by to jeho cenu a rozdiel v kvalite obrazu by bol pomerne veľmi malý…

Aký filmový fotoaparát

Ak si kúpite bežný, kompaktný prístroj, kvalitou objektívu sa nedostanete oveľa ďalej, než s digitálnym.

Menší rozmer snímača kladie na objektív viac nárokov ako veľké políčko filmu. Preto sú filmové aparáty vybavené o malý “kúsok” lepšou optikou. Ale to už hovoríme o nie najlacnejších modeloch. Skôr to platí o prístrojoch v cene, za akú kúpite lacný digitálny aparát.

Potom je otázne, či stojí za to mať na fotkách trochu menej farebnej aberácie, alebo fotiť zadarmo tisícky fotiek, ale s miernou farebnou aberáciou…

Rozmery fotoaparátu

V rodinnej fotografii je často rozmer prístroja veľmi zaujímavou vecou.

Digitálny fotoaparát môže mať veľkosť zlisovanej zápalkovej škatuľky. To sa vám s filmovým  nestane. Tam je rozmer daný minimálne rozmerom filmu…