Skenovať negatívy, alebo fotiť digitálne?

Na účely rodinnej fotografie to nepovažujem za veľmi šťastný nápad, ale občas prichádzajú majlom otázky, ako by to vyzeralo. Často to napadne ľudí pri pohľade na masívny archív rodinných fotografií a filmov.

Toto riešenie sa hodí skôr pre kreatívneho fotografa, ktorý nechce prestať fotiť na film a pritom potrebuje mať fotky v digitálnom formáte.

Týmto spôsobom získate pomerne kvalitné obrázky, určite rovnaké ako bežným lacným digitálnym fotoaparátom a pritom vám zostane „v rukách“ technologicky kvalitnejší film.

Nevýhodou tohto riešenia je pomerne drahý film a nutnosť vyvolať ho zakaždým v laboratóriu. (Tak zaplatíte asi 150 - 300 korún za film s 36 obrázkami.)

Idylku vidiny príjemného skenovania negatívov okrem ceny ruší aj fakt, že skenovanie sa neurobí samo, musíte pri tom sedieť. A trvá to nepríjemne dlho. Rátajte niekoľko minút na snímanie každého obrázka. V praxi si vyhraďte na skenovanie 36-obrázkového filmu najmenej 2 a pol hodiny. A aby skeny boli poriadne, chce to aj vedieť dosť veľa vecí a mať prax. Prax si preložte ako veľké množstvo zle naskenovaných obrázkov, ktoré musíte neskôr prerobiť. Ak k tomu prirátate ešte aj nevyhnutnú retuš naskenovaných obrázkov od prachu a škrabancov, výsledkom bude konštatovanie, že skenovanie negatívov či diapozitívov nie je nič pre začínajúceho laika a už vôbec nie pre človeka, ktorý fotí veľa a chce mať rýchlo výsledky. Žiaľ.

Pri voľbe skenera zasadím druhú smrteľnú ranu skenovaniachtivým: zabudnite na lacné plošné skenery, ktoré pomocou rôznych dianástavcov dokážu skenovať aj filmy. Dokážu, ale výsledok je veľmi zlý, má úbohú ostrosť, nevidno podrobnosti, v tmavších partiách obrázka je tma a spracovanie je pomalé.

Porovnanie skenu jedného políčka filmu z lacného plošného skenera s dianástavcom vľavo a skenera na film strednej triedy vpravo.

Už na prvý pohľad viditeľný nedostatok farieb je pri pohľade zblízka zakalený aj hrubou neostrosťou a šumom. Lacný plošný skener, aj keď s rozlíšením 1200 DPI, sa na kinofilm prosto nehodí. (Na ukážke je snímaný diapozitív, negatív by dopadol s farbami ešte žalostnejšie.)

Ak sa začnete rozhliadať po špeciálnych filmových skeneroch, zistíte, že to vôbec nie je lacný špás. Ak kúpite niektorý z lacných výrobkov (kolo 10 tisíc), obrázky budú síce už pomerne pekné, ale nevyrovnajú sa kvalitou obrazu strednej triede skenerov. Tie drahšie mašiny (okolo 25 tisíc) majú oveľa lepší obraz a niektoré dokážu dokonca aj automaticky retušovať fotky od prachu a škrabancov, čo je funkcia, ktorá veľmi pomôže hlavne pri spracovaní väčšieho množstva obrázkov. Tiež skenovanie pôjde na drahších mašinách rýchlejšie – po nadobudnutí praxe zvládnete za hodinu úporného skenovania možno aj 15 obrázkov. Tieto čísla sa stále zlepšujú.

Jednou z možností je zveriť skenovanie špecializovanému servisu, z najznámejších spomeniem aspoň Kodak PhotoCD. Odporúčam ho pre veľmi vysokú kvalitu, akú nedosiahnete ani na skeneroch strednej triedy.

Ak si chcete len jednorazovo naskenovať pár stoviek starých obrázkov a nie stále nové, investícia do tejto služby vás bude stáť menej ako priemerný filmový skener. Výsledky pritom budú použiteľné aj profesionálne. Navyše nebudete musieť celé týždne vysedávať pri skenovaní.

V lepších minilaboch sa už začína objavovať aj služba skenovania filmov, kvalitu si treba vyskúšať, kvalita veľmi kolísa - obsluhovať skener je vysoko špecializovaná práca a nezvládne ju lacno platená sila, ktorá vie ovládať kopírovací stroj. Presnejšie povedané - zvládne, ale skeny budú zodpovedať ľubovôli automatike nastavenia skeneru, čo môže dopadnúť raz výborne a inokedy, možno už na ďalšom políčku filmu, celkom zle.

Porovnajme teraz kvalitu fotiek z filmu, skenov z filmu a z digitálneho aparátu. Aby sa to lepšie zobrazilo, za základ som zvolil už celkom reprezentatívnu zväčšeninu fotografie A4 vyrobenej z filmu. Tú som naskenoval a výrez z nej zväčšil tak, aby ste videli, kde začína neostrosť. Tento výrez predstavuje šírku 5 centimetrov na uvedenej fotke, a v prepočte 2 a pol centimetra na pohľadnicovej fotke. (Proporcionálne rovnako, ako pri porovnaní digitálnych aparátov v minulom diele.)

Obrázky pre lepšie porovnanie uvediem v poradí najskôr celkové pohľady, potom detaily z nich:

Sken normálnej fotografie A4. Uvidíte, že film zobrazuje ostrosť až na úroveň zrna, ktoré ani pri tomto zväčšení nie je ešte príliš nápadné. Ostrosť však nie je až taká dokonalá, ako by človek čakal. Nepríjemnou drobnosťou, ktorá kazí chuť je fakt, že naozaj kvalitná farebná fotka sa väčšine laboratórií podarí len občas a pravdepodobne aj to len náhodou.

A tak skenovanie hotových fotografií je síce menej náročné na kvalitu skenera, ale naskenujete si fotku zaťaženú chybami, ktoré do nej vnieslo laboratórium - spravidla to býva neprimerane zvýšený kontrast a často posun vo farebnosti.

Druhý obrázok je záber z trojmegapixelového digitálneho fotoaparátu. Vidno, že pri tomto zväčšení sme sa prakticky dostali na hranicu ostrosti a rozlišovacej schopnosti. Napriek tomu sú fotka aj digitálna fotka pri tomto zväčšení vizuálne zhruba porovnateľné a rozdiel zbadá skôr fotograf než radový volič. Trojmegapixel v zväčšení na A4 predstavuje rozlíšenie okolo 180 DPI. Je ekvivalentom skenu zhruba 1400 DPI z kinofilmového políčka. Hlavný rozdiel bude v ostrosti - fotka z filmu má väčšiu rexervu, je ostrejšia a to aj v porovnaní s 5 megapixelovým obrázkom.

Profesionálny sken farebného negatívu technológiou PhotoCD. Má veľmi dobre prekreslené detaily v tmách aj svetlách, po celej ploche obrázka je bezproblémovo ostrý a bez šumu. Výdatná farebnosť. Rozpakovaný súbor má 18 mega, má rozmery 3072 × 2048, zväčšenina A4 má okolo 260 DPI, je ekvivalentom skenu zhruba 2200 DPI z kinofilmového políčka.

Sken z diapozitívu skenerom strednej triedy. Nemá síce také dokonalé prekreslenie ako profesionálny skener, ale výsledok je napriek tomu mimoriadne kvalitný. (Z negatívu by boli farby trochu menej živé.) Hlavným problémom lacnejších skenerov je to, že si nevedia poradiť s kontrastnými scénami – v tmavých partiách obrázka býva tma bez podrobností, v svetlých svetlejšie než treba.

A teraz zväčšenieny

Detail fotky z filmu.

Detail z trojmegapixelového aparátu.

Detail z PhotoCD. (Ostrosť hrán je prirodzená.)

Detail zo skenera strednej triedy.

Nahrubo sformulovaný záver porovnania by mohol vyzerať takto:

Aby ste získali digitálny obrázok určitej kvality, bude vás to vždy stáť zhruba tie isté peniaze a vizuálne rozdiely medzi filmom a digitálom nie sú až také priepastné. Samozrejme - profesionál ich vidí voľným okom aj keď ho bude mať zatvorené, ale to nevadí. Komu ide o kvalitu a chce vyrábať fotky na pol steny, nech si kúpi drahý filmový fotoaparát a dopadne ako tí profesionáli, ktorí aby získali naozaj kvalitnú fotograrfiu, musia filmi kuriérnou službou odosielať do zahraničia.

Pre bežné použitie a rodinnú fotografiu považujem film za obštrukciu, ktorá nielenže komplikuje život, ale stojí aj veľa peňazí. Digitálny fotoaparát síce nedáva tak kvalitné zväčšenivy, pri použití na rozmer bežnej pohľadnicovej fotky je však kvalita digitálu porovnateľná s filmom.

• Filmový skener stojí zhruba toľko, čo digitálny aparát. Dá vám síce celkom pekné obrázky, musíte však počítať, že miniete veľa peňazí aj na filmy a stratíte veľa času pri skenovaní a potrebujete mať filmový fotoaparát. Plus pobehovanie medzi laboratóriom a miestom, kde ste fotili. Odmenou sú pekné obrázky a najmä originálny film v rezerve, ktorý v prípade potreby môžete použiť (výstava, publikovanie v profesionálnej kvalite, obraz na stenu…).
  + Hlavná výhoda práce s filmom: Ak obrázok odfotíte zle, z filmu sa spravidla dá vždy veľa zachrániť.
  - Hlavná nevýhoda: Pomalé a drahé.
• Digitálny aparát po zakúpení neprodukuje žiadne ďalšie citeľné náklady. Po nafotení netreba nič robiť, len si hneď prezerať hotové fotky. Žiadna retuš prachu a škrabancov. Trestom za to však je, že už nemáte v rezerve žiadny lepší obrázok, ak by ste potrebovali zväčšiť obrázok z digiťáku, zväčšia sa aj všetky jeho technologické nedokonalosti.
  + Hlavná výhoda digitálnych fotiek: Obrázky ihneď a „zadarmo“, ak ich nepotrebujete na papieri.
  - Najhoršia vlastnosť digitálneho fotenia: ak obrázok nafotíte zle, už ho nijako neopravíte. Film má väčšiu pružnosť.

Za spoluprácu a poradenstvo pri príprave tohto článku ďakujem Petrovi Langfelderovi a Marekovi Andričíkovi