Rozmer fotografií

Aký rozmer fotiek v pixeloch treba pripraviť?

Optimálne rozlíšenie digitálnych obrázkov určených na papier je 300, ideálne 400 DPI.

Toto rozlíšenie sa však nedá vypočítať mechanicky podľa rozmeru digitálnej fotky. Digitálna fotka totiž je oveľa "hrubšia", než by sa v danom rozlíšení dalo zobraziť. To však už je trochu iná téma.

Pre bežné fotky rozmery neskúmajte. Proste dajte fotky v tom rozlíšení, ktoré vyrobil fotoaparát.

Ak ale s rozmerom manipulovať chcete, vyžiadajte si od fotolaboratória presné podklady, aké rozmery má mať fotka. Pre každý rozmer papiera vám každé seriózne laboratórium dá rozmery v pixeloch, ktoré máte použiť, aby ste sa vyhli problému, ktorý sa nazýva:

Resamplovanie

Ak si myslíte, že pri výrobe pohľadnicovej fotky z 11 megapixelového fotoaparátu sa využívajú všetky informácie a teda musí byť na papieri snáď až dokonalá, mýlite sa.

Minilaby pred spracovaním zmenšujú (alebo zväčšujú) fotky na najmenší rozmer, aký pre daný rozmer papiera stroj požaduje.

Znamená to, že vaša nádherná, veľká fotka bude dosť neohrabaným spôsobom zmenšená.

Na bežných záberoch to možno ani nezbadáte, ale skúste si dať na papier vyrobiť niektorý testovací obrazec a dobrá nálada vás hneď opustí.

Stačí si dať vyrobiť fotky testovacích obrazcov z lepšieho fotoaparátu.

Na originálnom obrázku sú parazitné javy interferencií pomerne nevýrazné, ale na fotke z rovnakého súboru…

…nájdete celkom nové artefakty. To stroj zmenšil fotku. Na takýchto kritických útvaroch sa to proste prejaví. (Toto je fotka z recenzie Sony 828, rovnaký obrázok si z nej v pôvodnej kvalite môžete stiahnuť a dať vyrobiť fotocestou, ak mi neveríte. Parazitné javy budú vyzerať vždy trochu inak – podľa veľkosti fotky.)

Ešte ukážka čiaročiek, ktoré sa postupne zhusťujú. Tento obrazec je umelo vytvorený a v originálnom súbore nie sú interferencie ani len naznačené. (Je to obrovský súbor.)

Detailný pohľad na fotografiu okamžite odhalí chyby aproximácie pixelov po zmenšení.

Ešte raz zdôrazňujem, že tieto javy sa týkajú iba štruktúr jemných čiarok, bežné fotky budú v poriadku. V reálnej situácii by sa objavili napríklad vtedy, ak by ste na fotke mali niekoho s pásikovanou košeľou, či nejaký plot s pravidelnou a veľmi jemnou štruktúrou.

Downsampling teda zaisťuje, že ostrosť a miera podrobností na papieri bude limitovaná. Ak dodáte akokoľvek dokonalý obrázok, na papieri sa to neprejaví.

Preto na rodinnú fotografiu s čistým svedomím odporúčam dvoj až trojmegové fotoaparáty – na pohľadnicových fotkách je rozdiel z lepšieho fotoaparátu len diskrétny a ocení ho skôr oko profesionála, ako vaša babička.

Zmenšiť obrázky na rozmer, aký požaduje laboratórium?

Pre výrobu bežných fotiek neodporúčam zväčšovať, alebo zmenšovať obrázky na rozmer, ktorý odporúča laboratórium.

Ak vám však na kvalite veľmi záleží – zmeňte veľkosť fotiek a to na pixel presne taký rozmer, aký vám povedia v laboratóriu. Zmena veľkosti vo fotoeditačnom programe je viditeľne kvalitnejšia, než zmena v stroji, kde je uprednostnená rýchlosť spracovania pred kvalitou.

V samostatnom článku nájdete tipy, ako zmenšiť obrázky kvalitne.

Aj malé zmenšenie fotky nesprávnym spôsobom môže viesť k veľkému zhoršeniu kvality obrazu!

Vľavo je správne zmenšený obrázok – hrany sú plynulé, šum zmenšením dokonca takmer zmizol. Vpravo je nesprávne zmenšenie – hrany majú na oblých miestach „schodíky“ a digitálny šum sa masívne prenáša aj na malý obrázok.

Až takto nekvalitne fotky stroje v minilaboch nezmenšujú – ukážka je pre názornosť zmenšená najnekvalitnejšou možnou metódou. (Metódou zvanou najbližší sused. V článku o zmenšovaní fotiek je popísaná.)