Fotky s rovnakým rozmerom majú rôznu veľkosť

Pretože JPG kompresia sa pokúša obrázok čo najviac stlačiť – ak sa dá. Ak sa nedá, stlačí “trochu menej”.

Ak na zábere je len niečo neutrálne, kompresor môže pracovať veľmi efektívne. Obrázok s malým počtom informácií bude maličký. Presne naopak, to dopadne, ak je na obrázku zložitá štruktúra. Motívy, ako stromy s lístím v lese, alebo záber štrkoviska sú zložité. Každý detail a každú informáciu treba preniesť. Potom sa objem dát zväčšuje s pribúdajúcim počtom podrobností na obrázku.

Papagáj – bežné zastúpenie podrobností a dobre komprimovateľných plôch. Pri kompresii 80% veľkosť 10174.

Rúry – extrémne množstvo podrobností. Pri kompresii 80% veľkosť 20110.

Západ slnka. Prakticky bez podrobností. Pri kompresii 80% veľkosť 4349.

Ak však fotky skonvertujete do nekomprimovaného formátu, budú mať vždy rovnakú dátovú veľkosť.

Mimochodom…

Táto vlastnosť JPG kompresoru sa využíva aj pri určení ostrosti snímku.

Niektoré fotoaparáty majú vtipne vyriešenú možnosť, ako vybrať ostrý obrázok. Vy odfotíte niekoľko obrázkov jeden za druhým. fotoaparát ich spracuje tak, že sa „pozrie“, ktorý z obrázkov je dátovo najväčší. Ten nechá, ostatné zmaže. Vyberie tak najostrejšiu snímku z danej série iba vďaka veľkosti obrázkov.

Je jasné, že celá taká séria musí obsahovať rovnaký motív a to podľa možnosti aj statický – krajinka, zátišie a podobne. Potom sú výsledky spoľahlivé.