Gimp – retušujeme fotky

Novšia verzia Gimp 2 už je na svete, tento článok na serveri nechávam, pretože obsahuje tipy, ako retušovať.

Gimp je program prevzatý z prostredia Linuxu. To má na svedomí jeho hodne, ba povedal by som až hóóódne neštandardný vzhľad a ovládanie. Trebárs takéto okno na otvorenie súboru je vo Windows už dávno anachronizmus:

Prechádzanie po adresároch pomocou dvoch bodiek, nepomenované disky, zobrazené súbory *.dll, ktoré nie sú fotkami, generovanie náhľadu fotky až na požiadanie, navyše dosť pomalé, to sú veci, ktoré môžu od programu odrádzať. Navyše po zobrazení náhľadu si program svojvoľne vytvorí v danom adresári súkromný podadresár s názvom .xvpics, čo vám po krátkom čase doslova zamorí celý disk a ak máte fotky na desktope, tak prekáža.

Vzhľad programu je tiež nezvyčajný, ale po nejakom čase si naň zvyknete.

Napriek tomu všetkému s programom môžete urobiť naozaj kvalitnú prácu, či už robíte webovú grafiku, chcete si niečo namaľovať, alebo vyretušovať fotky.

Vecí, ktoré sa dajú v Gimpe urobiť, sú stovky, takže začínajúci nádejný retušér nimi môže byť doslova prevalcovaný a stratí sa v mori parametrov, nastavení a možností. Preto vás zoznámim len s najdôležitejšími nástrojmi, ktoré budete potrebovať, aby ste si vylepšili svoje fotky. Na to ostatné prídete časom sami.

Poďme už teda upravovať nejakú fotku.

Otvoríme obrázok, ktorý nepatrí k vydareným. Kliknite na obrázok pravým uchom myši.

Vyletí veľké menu, z ktorého sa dostanete ku všetkým parametrom. Vyberte Image / Colors / Levels. Hneď si všimnite aj Hue-Saturations a Curves, nech viete, kde sú, keď sa k nim o chvíľu dostaneme.

V nastavení Levels môžete výrazne ovplyvniť obraz. Najpohodlnejšie je stlačiť tlačidlo Auto. Program automaticky vypočíta ideálne hodnoty. Obrázok je často po tomto jedinom kliknutí hotový, pekne vyvážený a má presvedčivé farby. Na niektoré obrázky to však neplatí. Potom ostáva len ručné nastavenie. Parameter Input Levels má 3 hodnoty. Prvá určuje, kde bude najtmavší bod, tretia určuje najsvetlejší. Čím budú k sebe bližšie, tým kontrastnejší obrázok získate.

Druhá určuje „stredy“, čiže tmavosť obrázka. Pomocou tohto nástroja upravíte celkovú tmavosť či svetlosť obrázka, ale nezmenia sa najtmavšie a najsvetlejšie miesta.

Rovnaké zásahy sa dajú robiť aj na jednotlivých farbách, z ktorých sa obrázok skladá. Chce trochu praxe naučiť sa s tým robiť.

Čoskoro sa dopracujete k farebne lepšej verzii. Pri korekciách zlej fotky však výsledok nebýva príliš uspokojivý. Má mdlé alebo rozladené farby. Nato je tu nástroj Hue-Saturation. A s ním opatrne.

Hue určuje celkový farebný tón. V obraze tak môžete spôsobiť až úplné preklopenie farieb, keď ľudia budú mať fialové tváre a žlté oči. Hue sa hodí pri záchrane farebne rozladených fotiek, spravidla však len vo veľmi jemnom rozsahu.

Lightness nastaví svetlosť farieb.

Saturation je nastavovadlo celkovej farebnosti. Pri ťahaní smerom doľava farby miznú, až do úrovne čiernobielej fotografie. Doprava sa zas farebnosť zosilňuje, až do kikirikí.

Najzaujímavejšia práca však s týmto nástrojom začína, až keď začnete dolaďovať priamo jednotlivé farby.

To, čo sa dá spraviť s celkovou farebnosťou, môžete totiž robiť aj s jednotlivými farbami obsiahnutými v obrázku. Napríklad:

Vpravo trochu zosilnené farby celkovo a zmena zelenej farby trička na žltšiu zelenú.

Pomocou úprav v jednotlivých farbách sa aj z veľmi zlej fotky dá často vytlačiť viac, než sa zdá na prvý pohľad.

Pre názornosť to veľmi prežeňme:

Zo žltej (vtáci) spravíme modrú, červenú (zobáky a tvár) necháme nezmenenú a zelenú zmeníme na fialovú.

Alebo stiahneme farebnosť pre všetky farby okrem žltej. A z nej pomocou Hue spravíme fialovú.

Ďalším veľmi častým krokom pri úprave fotiek je vlastná retuš.

Retušou rozumiem odstránenie nežiaducich vecí z obrazu. Prachu, škrabancov, nesympatických ľudí, alebo aspoň ich aknebákov.

Dohodnime sa napríklad, že na fotke nechcete ten konár, čo mi vyrastá z ucha.

Vyberte si ako nástroj laso. Označte postupne celý objekt, ktorý chcete odstrániť. Lasom ho omotávame preto, že nič, čo bude mimo lasa, sa nezmení. O to odvážnejšie sa potom môžete prepnúť do pečiatky.

Obtiahnite celý papek a potom pomocou klávesu Ctrl „namočte“ pečiatku niekam na stenu. Kláves uvoľnite a spravte čiaru presne nad konárom. Tam, kadiaľ ťaháte myš, sa kopíruje stena a konár mizne.

Pre lepšiu vizuálnu názornosť som pečiatkou klikol najskôr s Ctrl nad okom papagája. Potom som začal kresliť nad konárom – papagáj sa bude klonovať na miesto, kadiaľ hýbete myšou. Ak budete klonovať stenu na konár, tak konár „zmizne“.

Po niekoľkých málo minútach zlikvidujete z obrázku čokoľvek, čo tam nechcete mať a pri troche rafinovanosti ten zásah vôbec nebude vidieť.

Inou cestou je použiť laso na označenie všetkého, čo vás zaujíma. Označený objekt môžete skopírovať a vložiť do iného obrázku.

Na tomto obrázku sa koláž prezradí hneď, lebo tieň slnka na ulici je ostrý, na rozdiel od fotky tváre. Oko je na takéto logické chyby veľmi citlivé, podobne aj na jemné rozdiely v celkovej farebnosti. Na rýchlu ukážku to však stačí.

Pomocou samotnej pečiatky môžete nešťastníkom s aknebákmi vyčistiť tváre.

Ťuknete niekam na miesto, kde je pleť čistá (ak také existuje a to kopírujete na problémové miesta. Zásah nebude vidieť.

Čo dodať? Hádam len, že Gimp nájdete na http://www.gimp.org/ zadarmo.

Ak sa tam nedokážete zorientovať, skúste český server http://www.slunecnice.cz/