Šum a retuš

Asi najhorším nepriateľa retušéra je

Šum

Šum je štruktúra, ktorá sa vytvára vo fotoaparáte a nie je celkom jednoduché napodobniť ho.

Áno, vložiť do obrázka šum je hračka – príslušný filter každého retušovacieho programu to dokáže. Nie je však šum ako šum.

Jeden fotoaparát šumí výrazne, iný málo. Niektoré fotky majú šum v tme, iné aj vo svetlách. Niekedy je šum veľmi farebne rôznorodý, inokedy takmer čiernobiely.

Fotografie, či už digitálne alebo filmové obsahujú jemnú zrnitú štruktúru šumu. Tá môže nielen prezradiť miesta retuše, ale niekedy retuš znemožní úplne.

Aj veľkosť šumu hrá svoju úlohu.

Na tomto zábere je šum pomerne málo viditeľný, ale cítiť veľké farebné škvrny v pravej časti fotografie.

Tu je zas šum pomerne pravidelný a farebný.

Spojiť tieto dve fotografie napríklad v koláži by bolo veľmi neľahké.

Je to preto paradoxne často práve šum, ktorý oku odborníka odhalí retušérske zásahy. Na miestach, kde sa retušovalo – napríklad odstraňovali sa vrásky – bude šumu menej, alebo bude iný. Objekty umelo vložené do záberu budú mať iný charakter šumu.

Rozostrený šum

Častou retušérskou úlohou sú rôzne drobné úpravy. Odstránenie vrások alebo predmetov.

Na tieto úlohy pri zašumenej fotografii nepoužívajte nástroje ako zneostrenie či pečiatka v nastavení polo priehľadnosti. Pri zneostrení alebo polo priehľadnosti totiž výrazne zmeníte charakter šumu a oko to spravidla rozpozná. Také nástroje sa dajú používať len pri fotografiách bez šumu – tam sa neprezradia.

Zo zašumenej fotografie chcete odstrániť rušivé prvky.

Pečiatkou odstránite neželané časti. Na druhý pohľad však človek cíti, že vpravo je čosi znepokojujúce. Áno, chýba tam šum. To som vyhladzoval jemný prechod pomocou pečiatky, ktorá kryla kopírovanú oblasť obrazu len na 30%. Tým sa radikálne zmenil charakter šumu.

Mierne doostrenie fotografie často okamžite odhalí, kde presne sú oblasti manipulácie s obrazom. Sú tam, kde som pri retuši použil pečiatku, ktorá neprekrývala obraz na 100%.

Rovnako dobre vidieť aj zásahy nástrojom na miestne zneostrenie či zaostrenie, ktorým sa svyknú zahladzovať stopy po vložení nejakého objektu.

Veľkosť a množstvo šumu

Pri kolážach sa často stáva, že spojené fotografie obsahujú nerovnakú mieru šumu.

Záber takmer bez šumu nie je dobré kombinovať so zašumeným obrázkom.

Po vložení zašumenej fotografie je na prvý pohľad jasné, že ide o umelý zásah.

Kto si chce byť istý, aké sú retušérske zásahy na fotografii, použije nástroj na doostrenie.

Tak celkom jasne vystúpi šum na mačke, zatiaľ čo tmavý vták je celkom bez šumu. Navyše výborne vidieť, ako som rukou kreslil trávu pri nožičkách mačky, aby to vyzeralo, že sedí v tráve. Po zaostrení je odrazu tento kreslený vstup až nepríjemne viditeľný.

Maskovací šum, alebo šum na šume

Z toho vyplýva, že retuš by ste mali robiť na obrázkoch podľa možnosti celkom nezašumených.

Zábery, ktoré chcete spracovať, nech sú dostatočne veľké a bez šumu. Ak na nich šum je, pred retušou sa ho zbavte.

Potom vykonajte retuš, akú uznáte za vhodnú.

Nakoniec celý obrázok jemne rozostrite a zakryte diskrétnym šumom. Tým, že bude celý záber jednotne zašumený, retušérsky zásah bude oveľa ťažšie identifikovateľný.

Ideálna situácia je, ak po vykonaní retuše môžete nakoniec obrázok zmenšiť. Čím viac ho zmenšíte, tým menšia je šanca, že retuš niekto vôbec odhalí.

Záver

Šum je pri retuši prvoradým kritériom. Nemiešajte rôzne zašumené obrázky. Najskôr fotky čo najprecíznejšie zbavte šumu a až potom retušujte. Nakoniec pridajte za náprstok umelého šumu – vďaka nemu bude fotografia pôsobiť trocha ostrejším dojmom.

Poznámka k pridávaniu šumu: Pre fotografie na internete šum nepridávajte, mnohonásobne by sa zväčšili. Aj tento článok obsahuje nemilosrdne veľké obrázky, ľutujem, s tým sa nedá nič robiť. Šum sa nedá komprimovať.